„Odkiaľže by som Vám mal písať z prázdnin, ak nie z Považia spoza Manínskej úžiny, rajského kúta zeme, ktorý – bojím sa – budem Vám vedieť ťažko vysvetliť, lebo sa mi nedostane vhodných slov. Tam ľudia vôbec nezomierajú prirodzenou smrťou. Jedného drevo zabije, druhý spadne zo skaly, tretí zahynie ako pytliak. Človeče, verte tomu, to je úžasné“.
Peter Jilemnický, Bratislavský rozhlas, leto 1936.
Prvá tohtoročná účasť na organizovanom turistickom pochode.. Účasť bola neuveriteľná, osobne som čakal tak stovku ľudí maximálne, realita bola určite cez 1000, smelo aj 2 tisícovky – ľudia boli na 22km trase (áno, 3km sa niekde stratili) proste všade, úlet..
Kraj je to však pekný, trasa neviedla len po značených chodníkoch, človek si tak pozrel miesta kde by sa sólo výletom možno ani nedostal. Viac na foto, mierne filtrované do „analógu“, napokon bol to už 35. ročník a jeho začiatkom digitál nehrozil :)