- This topic has 12 odpovedí, 4 hlasy, and was last updated pred 11 years, 7 months by Adinka.
-
AutorPríspevky
-
1. marca 2013 o 23:31 #1861AdinkaČlen
Len tancuj dievča spolu s vetrom
nech z tvojich vlasov tečie vzduch
krv spozná všetky farby dúhy
nech anjel v tanci je tvoj druh
Len tancuj chlapče neprestávaj
vo dne i vnoci medzi hviezdami
svetelné kRoky daruj Andromede
Pegasa nakŕm, dlho svietia nad nami
Len tancuj žena vriacou žiarou ohňa
zmeň sa na vôňu šalvie i paliny
z kameňov lásky šikmú vežu postav
čo hádžu ti tí čo sú vraj bez viny
Nech hudba rozochveje každučký sval tela
zabudni na svet a nájdi najskôr seba
nech rytmus srdca trasie jadrom zeme
a farba tvojich očí zjemní odtieň neba
Roztancuj všetky viery našich predkov
no neuver vždy čo hlása Wowoka
keď sa dub s lipou v tanci pretnú
pocítiš v hĺbke jasný hlas proroka
1. marca 2013 o 23:52 #1882EllaMariaSuicideČlensuper, som nadšená, konečne niekto:)
len tak ďalej!! :)
1. marca 2013 o 23:52 #1883shamanKeymasterale vážne moc dobrá, nespútaná – tak nejak by sa malo existovať :)
1. marca 2013 o 23:52 #1884anickamČlentaaak sa pripájam jedným výplodom z viacerých do tvorivej dielne (na shamanov podnet :) )…
Zbožňujem šumenie lesa
Tep mi pomaličky klesá
Veď všade tiché ovzdušie
Pokoj do duše prinesie
Nado mnou letí strašidlo
Len aby dole nespadlo
Ruka padá do potoka
Hádam to len nie je stoka
Voda mi žily ochladí
Vtáci vytreštia pohľady
Obveselia krásnym spevom
Ďateľ zobák tupí drevom
Krehký lístok na tvár spadol
A na viečka spánok sadol
1. marca 2013 o 23:52 #1885EllaMariaSuicideČlenže z Tvojich básní cítiť živelnosť, spätosť s prírodou a zároveň ženskosť, erotický náboj a sexualitu :)
Skvelá kombinácia!
1. marca 2013 o 23:53 #1886AdinkaČlenPremárnené jarné ráno
splynulo s rosou
umýva si zlaté zuby
aj zubatá s kosou
previnilo zavrie oko
vranie oko štvorlisté
mokrý pavúk hodil siete
odpočíva na liste
Ozvali sa tri krát zvony,
vietor zaspal v starom hrade,
alfa pár vyviedol mladé,
drozdy v čerešňovom sade,
opadnutá pena z piva,
zmrznutý kvet magnólie,
jemný pohyb v čerstvej mláke,
don Quijotské melódie …
Váhavý let orlích mláďat,
voňavý mach pod vlasami,
ktorým smerom tečie život,
nepleť koňa ostrohami
1. marca 2013 o 23:53 #1887anickamČlen…na margo obľúbenej zelenej farby spomínanej v mojom komentári ku novému vzhľadu stránky:
zaborenej v tráve
srší mi zeleň z očí
zastrie slnko i oblohu
priesvitným machom
pohltí šedivé grimasy
rozpustená v šťastí štvorlístka
zelená ma privádza do vytrženia
utopia ma koruny stromov
ihličie zasype po špičku nosa
zozeleniem celá a navždy
…a nejaké predspánkové výplody už takmer v hladine alfa:
BLUDISKO
je fajn.
Vôbec nemám strach
so smrťou na perách
tápať v slepej uličke.
Nechám
tŕne maličké
prebodávať chodidlá.
O čase a priestore
neplatia tu pravidlá,
po strope kráčať rukami
je choré?
Plakať nedá mi
smiech.
Nech!
RADOSTI
beh po rieke či splav trávy?
ma baví
zriedkavý dotyk hviezd.
chutný spánok či dlhé jedlo?
hneď zbledlo
každé čierne mračno.
milá láska či veční ľudia?
mňa neznudia
hoci aj každodenné dúhy.
modré z neba zniesť
či na dosah mať nekonečno
či rozdať šťastie druhým?
ZA LEPŠÍM
Na každom poschodí
nakuknem z okna von
či ku mne prebrodí
ulice tichý tón.
Hoci aj bez krídel
vánku sa zachytím,
by každý závidel,
v akom sme súžití
ja a vzduchu kúsok,
kúsok svetla a ja,
bez starostí, vrások,
zbytočného boja.
Na slová nevinné
zmenia sa klebety,
predsudkom vravím nie,
z temnoty odletím…
1. marca 2013 o 23:53 #1888AdinkaČlenDávam trochu lásky
bytosti z orecha
ryšavý kocúr sa
pri nohách obšmieta
na líce sa otláčajú
runy kôry stromu
už navždy zostanem
verná … ale čomu ?
– Šepká mi tu priateľ
že vraj svetla lomu –
Doletel aj vietor
ten môj brat šialený
čo ma vždycky schladí
pri prílišnom snení …
Je čas …
jeden k spánku ukladá sa, už len matne žiari …
a ja … okúpaná v svetle slnka
udržujem v peci oheň … odráža sa v tvári
2. marca 2013 o 0:02 #1898AdinkaČlenNechať sny
pretekať sa s vetrom
a čakať či vráti raz
čo vzal
aspoň list
novembrovej brezy
plačúcej z bielej kôry
opodiaľ
Ukotviť pevne
môže tú lásku slnka
tečúcou žilou zeme v nás
len kráľ
…
Sloboda… v pupočnej šnúre
pretiekla príliš rýchlo
ani sme si nestihli uvedomiť
kedy presne sa to začalo
a aký bol deň keď to stíchlo…
Nikdy nás ani nenapadlo
pospletaných v nežných vzlykoch
hľadať sa v tom spojení
stúpajúcich každým dňom a
dúfajúc že príde ticho
ale stratilo sa niekde v mojom podzemí Smile
…
Aj vietor sníva častokrát
o pokojných voňavých korunách
keď sa lístok – ani v schránke – vôbec nepohne Smile
Aj slnko tajne v svojich snoch
by chcelo zísť raz po schodoch
z neba na zem a nepopáliť pri tom ani strom
Aj rieky občas netušia
keď sa im srdcia rozbúšia
až kypí voda z brehov – nás čakajú povodne
A my zas chceme naše sny
čo šantia spolu v povetrí
ukotviť pevne v našich dlaniach … no oni letia za vetrom … ale aj vietor sníva častokrát …
Hlúposťou nežnou
ničila som lásku
a vlastným násilím vtlačená do obrázku
prestávala byť sebou
či práve naopak
skočila do vĺn ktoré kričali
Stoj! Lebo roztrieštiš sa o skaly…
Veď ja mám krídla …
No tie vo chvíli, keď skočila som
akoby sa zlomili …
Kto vie si upliesť povraz
zo snov a obetí –
ja ? nech radšej vložím lásku navždy do detí …
2. marca 2013 o 0:03 #1899AdinkaČlenJANTÁR
s nádychom stláčaj
bod Solar plexu
nôžky si pohlaď
ich kroky nesúď
veď jedna je predsa ľavá
a druhá pravá – naopak
musia si spolu zvyknúť
a jeden smer si zachovať
jantár pofúkaj v dlani
a pritúľ si ho k duši
počuješ na svitaní
srdce čo tíško búši
…
vesmírna dráha
vedie telom
prebdená snaha
stehotnelo
…
údiv
vyliateho plesa
návrat
prastarého lesa
skrytých rún
…
Tajomná vôňa
vetvičiek
dych lane
ohnivej bytosti
návrat
privítanie
Orión na stráži
z vločiek
prebúdzanie
…
2. marca 2013 o 0:03 #1900AdinkaČlenPadák
Na starej šachovnici
postáva hnedý koník,
kráľ ten je po opici,
tak hneĎ to nerozchodí
šum svistu sa nad nimi
rozlieha do ďaleka
bieli si nad čiernymi
určili právo veta
Bdelý si nad spiacim
rozložil svoje strachy
padákom čudne horiacim
anjela z neba vábi
Padák dávno dohorel
lásku nechali koňom
prestali chodiť do EL
cválali za slobodou
2. marca 2013 o 0:03 #1901anickamČlenAdinka, máš zaujímavú tvorbu, fajn sa to číta :) myslela som, že básničky budú pribúdať v téme, kde si písala prvú, ale prispejem jednou aj tu…
NEMOŽNÉ
v sne sa zbavím reality
utečiem do svetov skrytých
či ma stihne nočná mora
či sa budem potiť chorá
vždy si nájdem aspoň slamku
odvážim sa hrôzy zamknúť
vymyslím si dimenziu
kde príšery neprežijú
môžem lietať v oceáne
plávať vzduchom nebadane
do dlane si chytím slnko
kreslím priamky krivou vlnkou
bez šiat prídem oblečená
spomeniem si všetky mená
stretnem iba dobrých ľudí
nikdy viac sa neprebudím
2. marca 2013 o 0:03 #1902AdinkaČlen;)
-
AutorPríspevky
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.