Cítim sa byť závislý od uznaní druhých. Prečo ešte ? Stále nôž a kliešte ? Ako slepý stádom oviec, ako nemý bohoslovec, z čiernej zimy do leta v tŕní nohou prepletám.
V tŕní mysle mojej. ZApáľ ma a polej. Nech som sneh! A dážď ! A vietor ! A hviezda ranná ! Nech som neviestka aj panna ! Zapáľ ma a polej ! Nech som záchranca ! Aj ukrutník a zlodej ! A ešte tŕň z koruny Kristovej ! čin bez ublíženia. Bez vôle a chcenia. Len ruža a bič. V plesknujtí ho zlom ! NEch som nič ! nech nikto som ! A ukáž mi miesto, moja spása, miesto z páperia a hliny. Kde sa krídla smejú a kde vzlietnuiť dá sa. Spolu s ostatnými.