…na margo obľúbenej zelenej farby spomínanej v mojom komentári ku novému vzhľadu stránky:
zaborenej v tráve
srší mi zeleň z očí
zastrie slnko i oblohu
priesvitným machom
pohltí šedivé grimasy
rozpustená v šťastí štvorlístka
zelená ma privádza do vytrženia
utopia ma koruny stromov
ihličie zasype po špičku nosa
zozeleniem celá a navždy
…a nejaké predspánkové výplody už takmer v hladine alfa:
BLUDISKO
je fajn.
Vôbec nemám strach
so smrťou na perách
tápať v slepej uličke.
Nechám
tŕne maličké
prebodávať chodidlá.
O čase a priestore
neplatia tu pravidlá,
po strope kráčať rukami
je choré?
Plakať nedá mi
smiech.
Nech!
RADOSTI
beh po rieke či splav trávy?
ma baví
zriedkavý dotyk hviezd.
chutný spánok či dlhé jedlo?
hneď zbledlo
každé čierne mračno.
milá láska či veční ľudia?
mňa neznudia
hoci aj každodenné dúhy.
modré z neba zniesť
či na dosah mať nekonečno
či rozdať šťastie druhým?
ZA LEPŠÍM
Na každom poschodí
nakuknem z okna von
či ku mne prebrodí
ulice tichý tón.
Hoci aj bez krídel
vánku sa zachytím,
by každý závidel,
v akom sme súžití
ja a vzduchu kúsok,
kúsok svetla a ja,
bez starostí, vrások,
zbytočného boja.
Na slová nevinné
zmenia sa klebety,
predsudkom vravím nie,
z temnoty odletím…